日本化学物質辞書Web |
パリトキシン
| 分子式: | C118H204N2O48 |
| 慣用名: | N-[3-Oxo-3-(3-hydroxypropylamino)-1-propenyl]-2,5,8,9-tetrahydroxy-3,7-dimethyl-10-[3,4,5-trihydroxy-6-[1,2,3,4,5-pentahydroxy-11-methyl-12-[3-methyl-5-[8-hydroxy-9-[3,4,5,6-tetrahydroxy-6-[2,6,9,10-tetrahydroxy-3-methyl-10-[4,5-dihydroxy-6-[2,3-dihydroxy-4-[3,4,5-trihydroxy-6-[2,8,9,10,17,18,19-heptahydroxy-14-methylene-20-methyl-21-[7-[2-[3-hydroxy-5-methyloxolane-2-yl]ethyl]-2,6-dioxabicyclo[3.2.1]octane-3-yl]henicosane-3,5,12-trienyl]tetrahydro-2H-pyran-2-yl]butyl]tetrahydro-2H-pyran-2-yl]-4-decenyl]tetrahydro-2H-pyran-2-yl]nonyl]-6,8-dioxabicyclo[3.2.1]octane-7-yl]dodecyl]tetrahydro-2H-pyran-2-yl]-6-decenamide、パリトキシン、Palytoxin |
| 体系名: | N-[3-オキソ-3-(3-ヒドロキシプロピルアミノ)-1-プロペニル]-2,5,8,9-テトラヒドロキシ-3,7-ジメチル-10-[3,4,5-トリヒドロキシ-6-[1,2,3,4,5-ペンタヒドロキシ-11-メチル-12-[3-メチル-5-[8-ヒドロキシ-9-[3,4,5,6-テトラヒドロキシ-6-[2,6,9,10-テトラヒドロキシ-3-メチル-10-[4,5-ジヒドロキシ-6-[2,3-ジヒドロキシ-4-[3,4,5-トリヒドロキシ-6-[2,8,9,10,17,18,19-ヘプタヒドロキシ-14-メチレン-20-メチル-21-[7-[2-[3-ヒドロキシ-5-メチルオキソラン-2-イル]エチル]-2,6-ジオキサビシクロ[3.2.1]オクタン-3-イル]ヘニコサン-3,5,12-トリエニル]テトラヒドロ-2H-ピラン-2-イル]ブチル]テトラヒドロ-2H-ピラン-2-イル]-4-デセニル]テトラヒドロ-2H-ピラン-2-イル]ノニル]-6,8-ジオキサビシクロ[3.2.1]オクタン-7-イル]ドデシル]テトラヒドロ-2H-ピラン-2-イル]-6-デセンアミド |
ウィキペディア |
パリトキシン
出典: フリー百科事典『ウィキペディア(Wikipedia)』 (2011/09/08 13:20 UTC 版)
パリトキシン (palytoxin) は、海産毒素の1種。非ペプチド性の化合物ではマイトトキシンに次ぐ猛毒である。1971年に、ハワイに生息する腔腸動物イワスナギンチャク Palythoa toxica から初めて単離された[1]。分子式はC129H223N3O54、分子量は2680。多糖類やタンパク質といったポリマー系の生体高分子ではなく、構造式が正確に定まるような天然有機化合物の中では最大の部類に入る。名称は、Palythoaから分離されたことに由来する〔paly+toxin(毒)〕。
もともとはシガテラ中毒の関連毒素と考えられていたが、現在はアオブダイ食中毒の原因物質と同定されている。
- ^ a b c d Moore, R. E.; Scheuer, P. J. Palytoxin: a new marine toxin from a coelenterate. Science 1971 (Apr), 172 (982), 495-298. DOI: 10.1126/science.172.3982.495. PMID 4396320.
- ^ Vick, J. A.; Wiles, J. S. The mechanism of action and treatment of palytoxin poisoning. Toxicol. Appl. Pharmacol. 1975, 34 (2), 214-223. DOI: 10.1016/0041-008X(75)90026-5. PMID 1871.
- ^ ハーバード大学. “Legend of Palytoxin” (英語). 2010年10月21日閲覧。
- ^ 日本質量分析学会. “マススペクトロメトリー関係用語集 (PDF)”. 2010年10月21日閲覧。
- ^ Macfarlanea, R. D.; Torgersona, D. F. 252Cf-plasma desorption time-of-flight mass spectrometrystar. Int. J. Mass Spectrom. Ion Phys. 1976, 21. DOI: 10.1016/0020-7381(76)80068-X.
- ^ Moore, R. E.; Bartolini, G. Structure of palytoxin. J. Am. Chem. Soc. 1981, 103 (9), 2491–2494. DOI: 10.1021/ja00399a093.
- ^ Uemura, D.; Ueda, K.; Hirata, Y.; Naoki, H.; Iwashita, T. Further studies on palytoxin. II. structure of palytoxin. Tetrahedron Lett. 1981, 22 (29), 2781-2784. DOI: 10.1016/S0040-4039(01)90551-9.
- ^ Cha, J. K.; Christ, W. J.; Finan, J. M.; Fujioka, H.; Kishi, Y.; Klein, L. L.; Ko, S. S.; Leder, J.; McWhorter, W. W.; Pfaff, K.-P.; Yonaga, M. 25. J. Am. Chem. Soc. 1982, 104, 7369–7371. DOI: 10.1021/ja00389a101.
- ^ Moore, R. E.; Bartolini, G.; Barchi, J.; Bothner-By, A. A.; Dadok, J.; Ford, J. Absolute stereochemistry of palytoxin. J. Am. Chem. Soc. 1982, 104 (13), 3776–3779. DOI: 10.1021/ja00377a064.
- ^ Armstrong, R. W.; Beau, J.-M.; Cheon, S. H.; Christ, W. J.; Fujioka, H.; Ham, W.-H.; Hawkins, L. D.; Jin, H.; Kang, S. H.; Kishi, Y.; Martinelli, M. J.; McWhorter, W. W., Jr.; Mizuno, M.; Nakata, M.; Stutz, A. E.; Talamas, F. X.; Taniguchi, M.; Tino, J. A.; Ueda, K.; Uenishi, J.; White, J. B.; Yonaga, M. (1989). “Total Synthesis of Palytoxin Carboxylic Acid and Palytoxin Amide”. J. Am. Chem. Soc. 111: pp. 7530-7533. doi:10.1021/ja00201a038.
- ^ Suh, E. M.; Kishi, Y. Synthesis of Palytoxin from Palytoxin Carboxylic Acid. J. Am. Chem. Soc. 1994, 116, 11205-11206. DOI: 10.1021/ja00103a065.
- ^ 厚生労働省. “自然毒のリスクプロファイル:魚類:パリトキシン様毒”. 2010年10月21日閲覧。
- 1 パリトキシンとは
- 2 パリトキシンの概要
- 3 毒性
- 4 中毒症状
