 Gemer bol v 19. storočí pomerne významnou národohospodárskou oblasťou s ložiskami medených i železných rúd, železiarskym i drevárskym priemyslom. Už zákon o výstavbe uhorskej železničnej siete z roku 1868 uvažoval o investícii časti štátnej železničnej pôžičky z roku 1867 do výstavby železnice z Miskolca do Rožňavy. Predstava o smerovaní železníc v oblasti Gemera sa však ešte niejaký čas vyvíjala. Napokon bola 29.6.1870 udelená zákonným článkom č. XXXI koncesia na výstavby železníc Bánréve – Dobšiná, Bánréve – Fiľakovo a Jesenské – Tisovec konzorciu vedenému Františkom Pulszkym; členmi konzorcia boli však tiež napr. gróf Felix Morszky a H. B. Strousberg. Koncesia oprávňovala akcionárov postaviť tieto železnice ako jednokoľajky II. triedy a maximálnym stúpaním (v úseku Jesenské – Tisovec) 12,5‰. Predpokladalo sa v nej, že výstavba bude neskôr pokračovať z Dobšinej do Popradu alebo Spišskej Novej Vsi.
Koncesionári zadali stavbu železnice v júli 1870 podnikateľovi Hermannovi Bachsteinovi, ktorý sa bez otáľania pustil do práce na projektovej dokumentácii a vysporiadaní potrebných pozemkov. Najmä druhá úloha bola spojená s určitými problémami, pretož niektorí vlastníci pozemkov sa ich vyvlastňovaniu pozemkov bránili i násilím. Na jar 1871, po schválení projektov, začalo na stavbe pracovať cca 2 500 pracovníkov. Nečakaný krach Strousbergovho projektu v Rumunsku i jeho účasti na výstavbe Uhorskej severovýchodnej železnice pripravilo konzorcium o prostriedky. Koncesiu sa nepodarilo preniesť na solventnejšieho nástupcu, koncesionári však mali i napriek tomu záujem pokračovať vo výstavbe. Rokovania s vládou priniesli napokon rozhodnutie, že rozostavanú železnicu dostavia na vlastné náklady a prevezme i prevádzku na dokončenej železnici, avšak koncesionári mu budú garantovať ročnú úrokovú záruku 100 800 zl. toto pomerne neštandardné riešenie využívajúce „obrátenú“ garanciu (v Uhorsku zvyčajne garanciu zúročenia investovaných nákladov udeľoval štát investorovi, ale nie naopak) vyjadril zákonný článok č. XXXVII/1871. Ministerstvo dopravy, poverené realizáciou výstavby, zadalo práce opäť podnikateľovi Bachsteinovi, ktorý ich napriek cholerovej epidémii v roku 1873 i viacerým dramatickým udalostiam napokon doviedol do konca.
Prevádzka na jednotlivých úsekoch sa začala v nasledovných termínoch:
– Bánréve – Feledince (Jesenské) – Fiľakovo 10.9.1873
– Bánréve – Plešivec – Rožňava 1.5.1874
– Rožňava – Dobšiná 20.6.1874
– Jesenské – Tisovec 5.9.1874
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc. |
|
